• Marek Sonoga

Temná noc duše ....

Temná noc duše: Na čo pamätať, keď máš pri uzdravovaní sa zo závislosti pocit, akoby si narazil na samé dno...

„Temná noc duše“ je fráza, ktorá sa používa na opísanie procesu v našom živote, ktorý nás núti čeliť vlastnému tieňu – temnému obdobiu, ktoré nás núti napredovať. Počas tohto obdobia sedíme so svojou bolesťou a spriatelíme sa s ňou namiesto toho, aby sme od nej utekali alebo sa jej vyhýbali. Podobne ako semienko klíčiace v tme, ktoré sa dostáva vonku zo zóny pohodlia a tlačí sa cez tmu smerom k svetlu, rovnako je to s našou dušou, podstatou nášho bytia.

Mnohí hovoria, že uzdravovanie sa zo závislosti zahŕňa veľa uvažovania, opätovného prežívania a uvedomovania. Pre niekoho sa to môže javiť ako dno – rovnako desivé a osamelé. Je však dôležité poznať rozdiel medzi temnotou dna a temnotou duše, ktorá sa nakoniec dostane na svetlo.

Napredovanie versus umieranie

Keď narazíš na dno, bolesť z tejto skúsenosti je obyčajne príliš veľká na to, aby sa dala uniesť. Prináša túžbu urobiť čokoľvek potrebné, aby ju človek znovu nemusel prežívať. Buď to alebo drastický a potenciálne smrteľný pokus ďalej otupiť bolesť, čo vedie k ešte hlbšiemu dnu.

Rovnako keď prežívaš temnú noc duše v uzdravovaní – realitu, ktorá je výsledkom toho, že čelíš démonom svojej minulosti a znovu skúmaš traumy, ktoré ťa prenasledujú – takisto prežívaš reálnu bolesť. Hoci sa to môže zdať rovnako nepohodlné, viac sa to podobá bolestivému uzdravujúcemu procesu, ktorý nasleduje po intenzívnom chirurgickom zákroku. V skutočnosti si čistíš staré rany a dovoľuješ svojmu holistickému ja celkom sa uzdraviť a zahojiť.

Prelomenie komfortnej zóny

Hoci je zrejmé, že dno je zložité miesto, nie je veľa toho, čomu sa ľudia nemôžu prispôsobiť. Z tohto dôvodu veľa ľudí, ktorí sú aktívne závislí, budú na tomto dne stagnovať. Prečo? Pretože hoci je to nepríjemná skúsenosť, je známa. Dokonca aj užívanie látok v snahe uľaviť si (čo tento stav naďalej podporuje) je dobre známa vec.

Rozhodnúť sa prelomiť túto komfortnú zónu je nepohodlné a desivé. Myšlienka, že máš čeliť všetkým tým desivým monštrám a duchom minulosti a prítomnosti – tým istým, ktorým si sa vďaka užívaniu vyhýbal – a robiť to v triezvosti, môže byť nepredstaviteľná. No v porovnaní s toxicitou dna je to presný opak zotrvávania v stagnácii. Je to posun dopredu.

Už viac nie si obeťou

V temnej noci duše sa vyvíjaš a začneš si uvedomovať, že nie je taká sila, ktorá má moc nad tvojím životom či rozhodovaním. Vždy máš na výber a začínaš si uvedomovať, že nebo aj peklo spolu existujú v rovnakom vesmíre. Záleží od teba, ktoré miesto si vyberieš a celé je to o perspektíve.

Namiesto toho, aby si sa hral na obeť, k čomu veľmi často dochádza, robiť ťažkú prácu, ktorá je súčasťou skutočného uzdravovania, ti umožňuje byť zodpovedným. Inými slovami – prevzal si zodpovednosť za zmenu jediného človeka, ktorého môžeš zmeniť a tým si ty.

Hoci tu existujú nejaké rozdiely, isté je, že na konci toho temného tunela je svetlo. Rovnako ako bolo dno katalyzátorom uzdravovania, temná noc duše je súčasťou nášho osobného vývoja a niet sa čoho báť. Uzdravujúci sa jednotlivci si však musia uvedomovať, že je to súčasť procesu zlepšovania a nemôžu tu uviaznuť. Napokon nikto nepovedal, že holistické celkové uzdravovanie bude ľahké. Povedali len, že to bude za to stáť. A hoci tá hĺbka môže byť veľká, uzdravovanie sa za to skutočne stojí.



The Dark Night of the Soul: Things to Remember When Addiction Recovery Feels as Bad as Rock Bottom (soberrecovery.com)

1 view0 comments